reklama

Ako sa dedina učila lyžovať

Náš otec, riaditeľ školy, jednej zimy nakúpil lyže, viazanie i palice. Na dedine sa tak začal výcvik lyžovania. Všetko, čo malo zdravé nohy a chuť sa prihlásilo. Písali sa roky 40-te.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

Náš otec, riaditeľ školy, nakúpil jednej zimy lyže, viazanie i palice. Na dedine sa tak začal výcvik lyžovania. Všetko, čo malo zdravé nohy a chuť sa prihlásilo. Záujemcov bolo viac ako lyží, tak sme sa striedali. Problém bol zohnať aj obyčajné topánky na zimu, nieto ešte lyžiarky. Polokandahárové viazanie sme s taki upevňovali na to, v čom sme bežne chodili. Niekto mal kapce, iný čižmy, alebo topánky, ktoré boli častokrát jediné pre všetkých súrodencov v rodine. Zničiť ich na lyžiach, bože uchovaj, to sa nedalo. Nuž, ale my deti sme boli solidárne a navzájom sme si požičiavali, čo sa dalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V škole sa neskôr zorganizovali preteky, aby aj rodičia a ostatná dedina videla, že deti sa učia lyžovať. Nakúpili sa ceny. Keramické krčiažky, tanieriky a všelijaké drevené ozdoby. Pre každú kategóriu bolo pripravené prvé, druhé a tretie miesto. Chlapci boli rozdelení na mladších a starších, rovnako aj dievčatá. Muži, to bola osobitná kategória. V cieli uprostred dediny bol v hrncoch navarený čaj a voňal sladký rumček. Na to sme sa tešili najviac.

Preteky sa zorganizovali tak, aby si súťažiaci mohli lyže navzájom vymeniť. Oblečenie sme mali také, aké sme nosili na každý deň. Mnohé dievčatá prišli aj v sukni. Na tom nezáležalo. Hlavná vec, aby mohli pretekať- nestratiť sa na trati a prísť do cieľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jediný, čo už naozaj vedel lyžovať, bol hosť pretekov, financ, ktorý slúžil na slovensko-poľskej hranici. Bol ozajstným lyžiarskym pretekárom. Ovládal techniku korčuľovania na lyžiach. Tak aj slávnostne prikorčuľoval do cieľa, kde ho všetci vítali a otecko mu mával fľaškou pálenky. To bola prvá cena pre mužov. Chlapci ho obdivovali a veľmi sa snažili napodobniť jeho techniku.

Preteky celej dedine ukázali, že deti chcú lyžovať. Rodičia to uznali a snažili sa vyrobiť lyže po domácky. Niektorí ich urobili z dýh rozsušených sudov, alebo vystružlikali z ohybného hrabového alebo jaseňového dreva. Viazanie bolo z remencov, tie sa dobre upínali i na kapce. Tak sa začalo na hornej Orave lyžovať. Nasledovali ďalšie preteky a neskôr dokonca aj okresný prebor, na ktorí boli pozvaní aj žiaci z Námestova a okolitých dedín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Občas sa pritrafili aj rôzne nehody, keď sa pretekári stratili na trati. Stôp bolo mnoho a minuli tú správnu. Alebo sa polámali lyže či palice. Palice sa totiž používali na brzdenie pri strmom zjazde zo svahu. Technika telemarkov a kristiánok ešte nebola a tak sa palice jednoducho strčili medzi nohy, kvoklo sa na ne a keď kolená aj palice vydržali, zastali sme tak aj v najstrmšom svahu. Tento štýl sme domácky nazvali „ideme ako Ježibaby!“

Tatiana Košťálová

Tatiana Košťálová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som učiteľka na dôchodku. V tomto blogu budem spomínať na svoje povojnové detstvo, ktoré som prežila na hornej Orave. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu